J. Kalinayová-Bartová, E. Szórádová: Erdődyovci - mecéni umenia a hudby ꞏ Anton Erdődy (1714 - 1769)

Generál gróf Anton Erdődy (1714 – 1769) bol reprezentantom jedného z najvýznamnejších uhorských rodov, z ktorého vzišli nielen významní cirkevní a svetskí hodnostári, ale aj štedrí podporovatelia umenia. Anton Erdődy, najstarší syn Juraja Leopolda Erdődyho, významného úradníka v uhorskej štátnej správe, sa doteraz nestal predmetom intenzívnejšieho historiografického záujmu a výskumu. Podrobné štúdium prameňov postupne pretváralo málo známe meno v galérii erdődyovského rodu na reálnu osobnosť s vlastným životným príbehom, v ktorom kresťanská zbožnosť, dobročinnosť, túžba po kráse a harmónii, záujem o teológiu a náboženskú filozofiu, vzťah k umeniu a vede a ich podpora zohrávali podstatne dôležitejšiu úlohu než vojenské či politické ambície. Kniha predstavuje mecénske aktivity grófa Erdődyho v ich komplexnosti a jedinečnosti, približuje diela a udalosti, ale analyzuje aj príčiny a podnety, ktoré formovali jeho mecénske zámery. Podrobne rekonštruuje stavebný vývoj prepychového sídla, ktoré dal gróf vybudovať v dnešných Trenčianskych Bohuslaviciach, uvádza umelcov a remeselníkov, ktorí na ňom pracovali, ale oživuje aj každodenný a spoločenský život na dvore, v ktorom hudba mala tiež svoje miesto. Gróf Erdődy urobil zo svojho bohuslavického sídla, hoci len na niekoľko rokov, významné duchovné a spoločenské centrum regiónu. Ak by sa zachovalo do súčasnosti, bolo by zaiste výnimočným vkladom do nášho kultúrneho dedičstva a nepochybne atraktívnou turistickou destináciou. Publikácia chce aspoň sčasti nahradiť túto stratu a priblížiť pozoruhodné úsilie jedného mecéna, ktorému história veľmi nepriala.

Autorky za túto publikáciu získali ocenie Literárneho fondu "Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2024 v kategórii humanitných vied".